Články
![]() | Hand made kytara od Rasta Peteraja- Kategorie: Galerie čtenářůPrečo sa vôbec púšťať do stavby elektrickej gitary ? Odpovedí je hneď niekoľko.
Napríklad taký skvelý pocit z dobre odvedenej práce – pravda ak bola odvedená
skutočne dobre ( to môzu byť tie pocity potom všelijaké :).
|
A verte, že radosť vlastniť podarený vlastnoručne vyrobený nástroj je aspoň
taká, ako byť majiteľom Gibsonu Les Paul Custom Black Beauty ( alebo takmer taká
:). Ďaľším, a možno najzávažnejším argumentom je, že si môžete postaviť gitaru
priamo na telo, navrhnúť tvar, zvoliť harware a umiestniť ovládacie prvky k
obrazu svojemu.
Nástroj, o ktorom budem písať som robil v roku 1991. To bolo obdobie, kedy sa
len začínali bezne predávať naozajstné gitary ( aspoň na Slovensku ), čize výber
nebol ziadny a o nejakých súčiastkách sa nedalo ani len snívať. Na tomto mieste
sa musím ešte priznať, že celé dianie okolo bola vlastne zásluha môjho otca,
ktorý okrem toho, že bol aktívny muzikant, venoval sa zákazkovej výrobe gitár
ešte za čias hlbokého socializmu. V praxi to teda vyzeralo tak, ze on prišiel s
nápadom a know-how a na mňa zostal entuziazmus a „otrocké„ práce. V tom období
som bol vlastníkom Jolany Proxima 2. Bola to moja prvá el. gitara, pravda ak
nerátam španielku s primontovaným bulharským snímačom za 8 leva ( cca 80 Kčs ) a
výrezom robeným sčasti lupienkovou pílkou a sčasti kruzítkom. Jolana sa blízila
ku svojím západným kolegyniam uz aspoň vzhľadom. Jej najserioznejšim prvkom bol
krk. Krky napriek tomu, že sú najháklivejšou časťou, sú aj na tých najhorších
gitarách väčšinou pouziteľné. Takmer všetky až na pár výnimiek sú javorové a
priznám sa, že osobne som ešte nevidel žiadny, ktorý by mal nesprávne alebo
nakrivo osadené prazce ( ak nejaká gitara neladí, je to spravidla zle
naštelovanými kameňmi alebo zle osadenou celou kobylkou, či nultým prazcom ).
Takze najideálnejšie sa javí pouziť krk už hotový ( kúpiť samostatne, prípadne
za pár šupov s celou gitarou, napr. Jolanou ). Pri podobnej kúpe treba dávať
pozor, aby nebol krivý niektorým z nakreslených spôsobov: Ak je prehnutý
dopredu, či dozadu, musí to ísť doštelovať výstužou; aby nemal tzv. vrtuľu alebo
´esíčko´ ( v opačnom prípade môze byť nepoužiteľný ! ) – toto sa totiž zriedkavo
môže vyskytnúť aj na krkoch značkových gitár. Iná moznosť je krk vyrobiť, je to
však náročná práca, ktorá vyzaduje kvalitne vybavenú dielňu, značnú stolársku
zručnosť a samozrejme kompletné teoretické vedomosti o problematike.
Naproti tomu výroba tela je pomerne jednoduchá. Rozhodujúci vplyv na zvuk má
pouzitý material. Ja som sa rozhodol pre mahagon, ktorý je síce veľmi
ťažký, no mahagonové gitary majú pekný, spevný tón a s dobrou kobylkou
fantastický sustain. Drevo som zohnal v Břeclavě, v závode na výrobu dýh. V tom
čase tam spracovávali celé mahagonové kmene stromov z ktorých im zostávali tzv.
nozové odrezky. Podarilo sa mi tam za 65 Kčs kúpiť dosku cca 6 cm tlstú, vysokú
a širokú akurát na 2 stratocasterové telá ( pred pár rokmi som takto zohnal
podobnú jelšovú dosku v podobnom závode v Žarnovici na Slovensku – tam som si
dokonca mohol vybrať medzi jelšou a jaseňom ). Doma som ju nechal najprv pár dní
v pivnici, potom na chodbe a asi až po dvoch týždňoch ju doniesol do izbovej
teploty. Aj tak sa trochu skrútila. Potom som zašiel do najbližšej stolárskej
dielne, kde mi ju za fľašku zhoblovali na 46 mm a na pásovej píle vyrezali
základný stratocasterový tvar. U deda v dielni som vyfrézoval lôzko na krk.
Zvyšné otvory som vysekal dlátom. Keďže som počítal s predným panelom, nijak
zvlášť som si na tom nedal záležať; videl som americké Fendery so škaredšie
vyfrézovanými dierami, ako mám ja vydlátované. Potom nasledovala úmorná a
nezáživná piplačka so zarovnaním bokov, zaoblením hrán a skosením na brucho a
lakeť. Po absolvovaní tejto tortúry som gitaru slávnostne zložil, zahral si a
zostal šťastím bez seba.
Pár dní som si na nej brnkal, pozoroval čo a ako, znovu ju rozobral a pustil sa
do lakovania. To je kapitola sama o sebe. Pouzil som nitricelulózny (
acetónový ) lak a to hlavne preto, ze bol jediný, ktorý sa v tej dobe dal
zohnať. Nanášal som ho štetkou, čo je oproti striekaniu zdlhavejšie a
náročnejšie, no v konečnom dôsledku lepšie riešenie. Ide totiz o to, ze ak chcem
mať priesvitny lak, aby vynikla kresba dreva, z pochopiteľných dôvodov nemôžem
použiť tmel a lak sadá do pórov dreva. Pri striekaní sa musí lak dosť riediť a
situácia je o to kritickejšia. Nakoniec sa síce podarí naniesť dostatočné
mnozstvo vrstiev a lak vyleštiť do hladka no sadať bude ešte niekoľko rokov.
Videl som spústy dokonca továrenských gitár, ktoré mali povrch miesto
zrkadlového pórovitý ako pomaranč. Čize štetka, neriedený lak, kazdu jednú
vrstvu nechať pár dní uschnúť, 10 – 15 vrstiev, potom vybrúsiť
šmirglami postupne od 50-ky až po 800-ku, brúsne pasty od hrubej po jemnú,
na záver Silichróm a lak napriek tomu, že ho mám dosť doudieraný je aj po
10-tich rokoch ako zrkadlo.
Osadený mám jednen HB, dva SC a zamykacie tremolo. Pôvodne som mal pri kobykle
snímač z Jolany Diamant, no veľmi rýchlo som ho vymenil za štandardný humbucker.
Dnes tam mám HB v tvare singlu – DiMarzio Fast Tracker. Single mám
vlastnoručne navinuté. Kostričky sú z kuprexidu, tyčinkové Alnico magnety zo
snímačov z Jolany Iris ! ( tieto magnety sa ovšem vyskytovali iba v niektorých
Iriskách ... ) no a na tom je navynutých cca 8000 závitov lakovaného
medeného drôtu 0.05 mm hrubého. Tie snímače mám doteraz a nemusia sa hanbiť ani
pred originálnymi vintage Fendermi z 50-tych rokov. Pôvodne som mal nezamykacie
klasické tremolo fendrového typu, ktoré mi podľa technického výkresu vyrobil
kamarát sústružník. Neskôr som ho vymenil za zamykaciu floydroseovitú páku,
ktorú ktosi vyrobil doma. Nie je najkrajšia, no funkčne je úplne poriadku. Dnes
by som si samozrejme páku aj snímače radšej kúpil, vtedy to však také jednoduché
nebolo. No a keď už to mám tak ako to je a nehrá to vôbec zle, nechce sa mi to
meniť. Gitara má dlhý sustain a zvuk posadený viac do výšok. Na sucho zneje
veľmi ticho a aj so starými strunami dosť zvonivo. Okrem tejto mám aj iné
gitary, jednu robenú podobným spôsobom, no táto je rozhodne moja
najobľúbenejšia.